Kresťania, nenechajme so sebou zametať!

Autor: Marek Strapko | 8.3.2019 o 15:41 | Karma článku: 6,84 | Prečítané:  2753x

Po piatich rokoch nás chcú mocní zo Súmračnej zatiahnuť do hry na kresťanskejšieho kandidáta. Nasadzujú taktiku "Pobirmovaný 2.0". Ich slová znejú naoko sladko, skrýva sa však za nimi strach a strachom útočia aj na nás.

Róbert Mistrík bol geniálnym kandidátom na prezidenta. Spájal inteligenciu a jednoduchosť, vedu a vieru. Niečo ako Jiří Grygar zo Slovenska. Navyše bol vrcholne nekonfliktný a aj veľmi čitateľný. Svoje žezlo však prenechal silnejšiemu favoritovi, ktorý je typickejším politikom. Program jej strany je jasný a tým, aj ľahšie napadnuteľný.

Netrvalo moc dlho a strach prinútil "mocných zo Súmračnej" a ich, inak nad vecou pôsobiaceho, kandidáta hrať sa na najkresťanskejšieho z kresťanských. Scenár, ktorý sa dal očakávať hneď, ako pán Mistrík ohlásil svoje odstúpenie sa začína napĺňať a snaha balamutiť veriacich ľudí pomaly začína prekonávať aj Harabinove a Kotlebove deklarovanie viery, ktoré nestojí ani za ťuknutie do klávesnice. Ich prípady sú oveľa viac prekonšpirované hlúposti, ale Šefčovič a jeho tím k nim nemajú moc ďaleko. 

Čo je to viera?

Otázka, ktorú som si vždy kládol a naďalej kladiem. Určite nie som sám. Za vieru sa však nikdy nehanbím - je to ten najkrajší a nezaslúžený dar, aký som kedy dostal. Viera je cesta životom. Pomáha, keď som dole a už viac nevládzem, rovnako je však dôležitá aj vtedy, keď sa mi všetko darí. Viera pozdvihuje, ale aj tlačí k zemi. Je radosťou a často aj príťažou. Je niečí,, čo ťa vedie k vyšším cieľom. Nie sú to však bláboly o vystúpení z NATO alebo Sorosom platenými demonštráciami. Nie je to ani cesta bitky a odsudzovania, aj keď potrat je pre mňa zabitím nevinného dieťaťa! 
Viera je aj silná zodpovednosť. Koľkokrát človek hľadí na seba, na chudáka, ktorý sa správa horšie ako hocijaký primitív a to aj napriek tomu, že takmer každý deň s radosťou kráčam na svätú omšu. Nie, viera - a len viera samotná -  ma nerobí lepším, ani dokonalejším...ukazuje mi však cestu k využitiu svojich darov. Je to cesta k šťastiu, ktoré sa však stále zdá také vzdialené. Jej ovocím môže byť dobro, slušnosť, radosť, láskavosť a snaha o lepší svet.

Možno je pre niekoho fakt, že je niekto veriacim absolútne degradujúci atribút človeka. Možno mnohí ohrnú nos a povedia si, že čo to má s voľbami. Možno si dokonca mnohí myslia, že kresťan nemá vlastný rozum...nevadí. 
 

A čo to má  spoločné s voľbami?

Veľmi veľa. A najmä teraz - v procese, ktorý sa začal niekedy pred piatimi rokmi. Do prezidentského paláca zasadol človek, ktorý sa nebál pomenovať veci pravými slovami. Čo mu hrozí dnes? - asi každý vie.

Čestnosť a slušnosť sa však z prezidentského paláca preniesli aj do ulíc. Mladí ľudia (a nielen tí) pochopili, že zo Slovenska sa nedá utekať donekonečna. Nabrali odvahu a pochodovali za slušné Slovensko:

  • tam, kde študenti získavajú svoje tituly poctivou cestou
  • kde policajti nespolupracujú s politikmi
  • kde novinári nie sú vraždení za snahu o nájdenie spravodlivosti
  • kde farmári a iní pracovníci môžu rovnako využívať zdroje EÚ, aby nakŕmili nie svoje vačky, ale nás a svoje rodiny
  • kde sa učiteľom a zdravotným sestrám nesmejú do očí
  • kde mladé dievčatá nie sú vulgárne šikanované (organizátorka protestov)
  • kde sa ľudia dokážu pozdraviť
  • kde starí selektívne nespomínajú na zločinný režim 
  • kde sa nehľadá nepriateľ národa, ale hľadá sa skutočné národné cítenie
  • jednoducho tam, kde vládnu zdravé medziľudské vzťahy, čestnosť a pravdivosť.

Pri voľbe prezidenta sa nemusíte s danou osobou zhodnúť na všetkých témach. Neverím, že vôbec niekedy nájdete človeka, s ktorým vždy budete súhlasiť. 

Ak však človek túži po lepšej krajine, nemôže voliť agresiu a klamstvo. 

Skutočný obhajca kresťanských hodnôt?

Každý, kto stojí za vyššie spomenutými bodmi je skutočným obhajcom kresťanských hodnôt. Tie sa totiž merajú skutkami a nie stretnutím s pápežom! 

 

     

Najdôležitejšie fotky

 

 

Pokračovať by sa dalo donekonečna a stále by sme sa vrátili k tej istej obohratej pesničke, ktorú nám kandidát Fico hral pred piatimi rokmi - vtedy ešte s verným sluhom a dnes verným kritikom Marekom Maďaričom. Ten sa dnes ide prepadnúť od hanby, komu to slúžil... Šefčovič tento týždeň nastúpil na podobný vlak.

Fico sa snaží, aby ďalších päť rokov neznela žiadna kritika skostnatených a hnijúcich pomerov. 

Ako kresťania tomu musíme zabrániť! 

 

obrázky v článku, zdroj: https://sefcovic2019.sk/moj-zivot/
                                       https://sefcovic2019.sk/moja-rodina/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Slovensko už počúva Gorilu, Penta ju neumlčí

Haščák sa pokúšal riadiť štát bez toho, aby ho tým poveril čo i len jeden volič.


Už ste čítali?