Leto veru prišlo, aj keď sčasti zubaté a nakoľko nikdy poriadne neviem, kde sa v lete vyberiem, nechávam osud, nech mi ho samo naplánuje. A tak som sa ocitol priamo v metropole Moravy - v nádhernom Brne. Bola to moja druhá návšteva bývalého hlavného mesta Moravy a kedže z tej prvej spred pár rokov si pamätám len popíjanie kormy (pivo s medovinou) v pivnici Stredověkej restaurace a tridsať stupňov na ulici...a potom následný večerný koncert Iron Maiden... No veru, na spoznávanie brnenských krás vtedy nezostalo moc času.
A tak som si povedal, že teraz tomu bude inak. Znova som nič neplánoval, ale vedel som, že Brno a okolie ponúka množstvo nádherných vecí - nádherný hrad Špilberk, majestátnu katedrálu "Petrov", ktorá nahodila spomienky na zhorenú Notre Dame, ďalšie nádherné chrámy, chutné reštaurácie a klasické české hospúdky plné lákavého pivka.
Ale o tom, ako aj o návšteve magického minaretu nabudúce.
Späť k lavičke!
Pribalil som si aj niekoľko kníh. Niektoré v tlačenej forme, iné v elektronickej. Spájalo ich však niečo spoločné - všetky boli rozčítané a dlho zanedbávané. A kedy, ak nie v letnom dovolenkovom období sa dá dočítať ich? Niekto by možno namietal, že najlepšie sa číta v zimnom období alebo upršanom období jesene. U mňa to neplatí - milujem čítanie na čerstvom vzduchu.
Misia bola teda jasná - nájsť si vhodné miesto na čítanie.
Hneď v prvý deň som odhodlane vykročil z hotela do centra mesta. No dobre, šiel som šalinou (električka), ale odvtedy som už len chodil a chodil dosť. Našiel som si lavičku pri Moravskom námestí. Bol tom nejaký týpek na obrovskom koni a všade sa to mihalo Masarykom. Niet sa čo čudovať, veď Masarykova univerzita oslavuje krásne výročie.
Už už som sa len chcel pustiť do čítania, keď tu razom zašlo slnko, zdvihol sa vietor a ja som pochopil, že v tieni je až príliš chladno.
Povedal som si, že si posedím a prečítam neskôr, keď sa oteplí. A tak som chodil a obdivoval krásy Brna.
Ani som sa nenazdal a prišiel obed - dobre som sa najedol. Vonku už bolo dosť príjemne aj v tieni a našiel som si lavičku na Moravskom námestí. Nuž ale ťažko. Po dobrom obede sa hodí minútka dobrého spánku a tak som si aj ja ustlal. Vak pod hlavou, tenisky vyzuté a hlava v oblakoch.
A možno by som tam spal veľmi dlho nebyť niečoho , čo sa mi šúcha o nohu, ktorá mi v spánku spadla na zem. . Vyskočil som v domnienke, že je to psík. Bál som sa, aby si ma neoznačkoval.
Aké bolo moje prekvapenie, že to sa okolo mňa motá holub. Podľa postavy som usúdil, že je tiež po dobrom obede. Ľudia si ich tam riadne vykrmujú.
A tak deň pomaličky plynul a ja som neprečítal nič.
Druhý deň som zvolil inú taktiku. Našiel som si krásnu lavičku pri katedrále "Petrov". Svietilo tam nádherné slniečko a stromy ponúkali nádherný tieň na čítanie. Už už si sadám, keď tu zrazu na mňa ktosi kričí, že lavičky sú čerstvo natreté. "Uff, šťastie!", zašomral som si a oči mi zacielili na krásnu českú krčmičku v podzemí. Veru, vysmädol som. V Brne sa veru dá testovať klasika, ktorú u nás nenačapujú. A tak som testoval. Pivo do mňa vliezlo samo a ja som si pri tržnici vyhliadol krásnu lavičku na čítanie. Posilnený zlatým mokom som bol odhodlaný dobojovať jednu z knižiek.
Nestalo sa. Slnko svietilo až moc a ja som zase raz upadol do ríše snov s hlavou v oblakoch.
V ten deň som už mal iné povinnosti.
Tretí deň bola taktika jasná. Lavičky v parčíku sú už isto vyschnuté a ja si môžem pohodlne prečítať. A tak som si sadol, otvoril knihu a začal. V tom ale nejaký hukot a smiech. "Nič to", pomyslel som si. Boli to len turisti, respektíve turistky. Bolo ich moc a boli dosť hlučné. Asi Španielky. Rozhodli sa usadiť sa v mojom parčíku. Ich smiech a hlučnosť by som aj dokázal ignorovať, ale ich ženskosť. Nuž raz, ženatý-neženatý, sme stále len chlapi a ja som razom pochopil, že tu sa na čítanie sústrediť nedokážem!
Unikol som späť na lavičku, ďaleko od džavotu mladých Španielok. Na moravskom námestí je predsa len najsamplešie. Nič to, že sem-tam nejaký bezdomovec. Práve naopak - jednému som čosi nakúpil. Bol skutočne rád.
Vybrať vhodnú lavičku na skutočný odpočinok bola pre mňa v tomto rušnom meste skutočná výzva. Ale podarilo sa. Ja som si spokojne čítal duchovnú literatúru - turisti obdivovali "mužnosti" brnenského koňa.
Nuž, každý má iné radosti.
Príjemné čítanie všetkým!