Kým ma nezbili neonacisti...

Autor: Marek Strapko | 25.2.2020 o 8:51 | Karma článku: 13,05 | Prečítané:  7814x

Dvaja sme kráčali cez park. Na jeho konci stáli desiati s vyholenými hlavami, oblečení v bomberách. Spýtali sa ma, kam idem. Odvetil som, že domov - nesprávna odpoveď?!

Pochopil som, že na odpovedi nezáležalo. Bol to ich večer. Niektorým v žilách koloval alkohol a nezdravý adrenalín. Zvieracie pudy ovládli myseľ. Ten, ktorý sa ma pýtal ku mne pristúpil. Zrýchlil som chôdzu a pozeral do zeme. Veril som, že sa to všetko skončí vo verbálnej rovine. Mýlil som sa.
Jeho päsť bola rýchlejšia. Dostal som pár do hlavy a ďalší pár na solar. S tým som už našťastie počítal, takže som sa neskrútil k zemi a prehodil som do obrannej pozície. Ubrániš sa však proti viac ako desiatke?
Kamarát len bezmocne sledoval túto situáciu, keď v tom niekto z tlupy precitol a vykríkol, že nechaj ho tak. Útočník nachvíľu zaváhal a mňa razom nebolo. 
Prišiel som v šoku domov. Veľký frajer som pribehol za mamou a rozplakal som sa...

 Prečo? - ...

Odpoveď nikdy nedostanem. Nie som Róm, nemal som dlhé vlasy, dredy, piercingy, nie som imigrant, ani som sa nedržal s kamarátom za ruku. Nebola to diskotéka, ani som nič nevykríkol . Usmiaty som kráčal domov. Bol to úsmev alebo veselosť, ktorá dokáže vyprovokovať bitku? Pochopil som, že dôvod byť nemusí. Tak to proste je.

Keď som bol mladší - smiali sme sa z nich

Brali sme tieto skupinky ľudí ako veľkých frajerov. Nikdy sme nesympatizovali s ich názormi, ale takisto sme radi ako decká chodievali postaviť sa priamo k fanúšikom Slovana alebo Trnavy, keď potom dobehli "ťažkoodenci" a začali ich mlátiť. My sme držali šály nášho tímu a kričali sme "Slovan alebo Trnava do r*ti!" Nebáli sme sa ich. Smiali sme sa na ich holých hlavách a "vtipných" pokrikoch. Veď sme boli deti a na deti by nikdy nezaútočili.
Spolužiakov brat mal doma nacistické zástavy. Inak bol však fajn brat a super kamarát. Tak sme to tak brali, je hlupák, nechápe históriu, ale inak je neškodný. Spoluhráč z futbalovej miniligy mal vytetovaný hákový kríž a rád nosil číslo 88. Rád nám hovoril čosi o Hitlerovi a my sme sa len smiali na zemi. Nevzdelaný primitív, hovorili sme si. On však trval na tom, že "naša moc" sa ešte vráti. 

Precitol som - oni sú naozaj tu a sú nebezpeční!

  • Po nezmyselnej bitke v parku prišla vražda Daniela Tupého. Opäť v parku. Chlapec s dlhými vlasmi, dobodaný ako zver. Doteraz mám slzy v očiach. 
  • O rok neskôr si "bílí andělé" zastavili kamaráta pri vlakovej stanici. Spýtali sa ho, že komu fandí. Odvetil, že nikomu - zlá odpoveď. Boxer mu zdemoloval sánku. Liečil sa niekoľko mesiacov.
  • Potom prišlo regionálne voľby a ja som videl, kto sa stal županom Banskobystrickom kraji. Len deň predtým, som bol svedkom ako skupina neonacistov napadla malých Rómov na zastávke v Olomouci.
  • Ako som si myslel, že oni na deti nikdy neútočia? Raz sme išli na výlet do Trnavy s deťmi zo školy. Od Slovanistov to verbálne schytal náš žiačik z Indie
  • Potom tá bitka v Nitrianskom bare, slávny pochod v Bratislave a Mazurekov boj proti Osmanskej ríši. Vulgarizmus a kamene na ženy a deti ... všetku v duc
  • Nacistická symbolika, ktorá už nie je len 88 na drese pubertiaka...
  • Nenávistné reči, pozdravy, prejavy.
  • Hranie sa na väčšieho národovca  a kresťana...

Myslíte, že sa vás to netýka?

Týka a ešte viac ako si myslíte. Aj vaše dieťa môže byť napadnuté, prípadne napadnú teba. Predstaviteľ ĽSNS povie, že strašíme, ale ich prejav uvoľňuje tie najprimitívnejšie ľudské pudy. Dodáva pocit beztrestnosti a autoritu tým najväčším primitívom. Toto nie sú nevzdelaní Rómovia z absolútne asociálneho prostredia, ktorí si ani neuvedomujú, že smrdia. Toto sú často uvedomelí ľudia, nasypaní a bez kontroly svojich emócií. 

Vravia vám o nepriateľovi zvonka, ale popritom je nepriateľ každý, kto s nimi nesúhlasí!

Ich hlúposť nepozná hraníc. Kresťania, ktorí ich nevolia sú podľa nich špinavými kresťanmi. Ostatní ich nevoliči ževraj nemajú radi svoj národ. Pritom mnohí pre Slovensko konajú toľko dobrého. Kotlebovci nekonajú nič a ani nič dobré konať nedokážu. 

Tento primitivizmus sa šíri ako epidémia. Mnohí z ľudí, ktorí sú inak veľmi správni, pod nátlakom planých sľubov a silných rečí plánujú hodiť hlas tejto zberbe. 
Zajtra mi budú pochodovať pod oknami. Čo mám robiť? Presviedčať je ťažké, modlím sa rozum pre kresťanov...

Jedno je však isté. Mlčať nemôžeme. Ide predsa o náš život! Každý ho chce žiť v bezpečí a hlavne v radosti! Verte mi, títo ľudia šťastní nie sú!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.


Už ste čítali?