Opäť v škole a hurá na prázdniny!

Autor: Marek Strapko | 7.7.2020 o 11:29 | Karma článku: 4,50 | Prečítané:  1207x

Tak nejako vyzeral druhý polrok na väčšine škôl. Obdobie veľmi nečakané a zaťažkávajúce. Vynorili sa mnohé problémy, ktoré neobišli ani školstvo. Aj napriek tomu som našiel množstvo pozitív... 

Možno je to mojou povahou alebo sa k tomu jednoducho premáham, ale v každej ťažkej situácii sa vždy úpenlivo snažím nájsť niečo dobré. Niektorí ma preto nálepkujú pojmom "večný optimista" alebo "snílek". Zrejme som ten najlepší klaun na svete, ale funguje to. Veď ako by som inak dokázal naplno žiť  vo svete, kde sa toho toľko kazí a ako by som už len mohol vydržať s tými deckami, ktoré nám tak často lezú na nervy... a čoraz častejšie ich rodičia (ale to je na inú tému). 

Prišla korona a my sme zostali doma. Stôl v práci uprataný na dezinfekciu - veď to bude len na chvíľku. Vtedy ešte nikto netušil, čo nás čaká. Ani sme sa nenazdali a učili sme na diaľku. V žiadnom prípade nepôjdem do hodnotenia kvality tohto vzdelávania, veď to sa značne líšilo od regiónu k regiónu, od školy ku škole, od učiteľa k učiteľovi.... Ja som mal možno šťastie, že učím viac-menej deti z lepšie zabezpečeného sociálneho prostredia, z ktorých všetci majú internet. Len či majú aj chuť?

Stanovil som si ciele, ktoré pri výuke angličtiny nikdy nie sú konečné. Niektoré deti zvládajú gramatiku a vynikajúco dokážu komunikovať. Iné zvládajú gramatiku, ale za celé roky sa nedokázali aktívne zapojiť do komunikácie (pokiaľ ich človek nedonútil) a potom sú aj také, ktoré gramatiku nikdy nedajú, ale môžete ich poslať na výmenný pobyt do hociktorej krajiny a oni sa jednoducho dohovoria. A samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí to majú všetko v paži a radi robia zlobu, ktorou si väčšinou  liečia a ventilujú zranenia z rodín. A aby som nezabudol, ešte existuje taká špecifická skupinka žiakov, u ktorých ani za celé roky nedokážete zistiť, že čo sa vlastne deje. Sú nečitateľní a premenliví ako dnešné počasie, ale  v podstate sú zlatí. V škole ich tam máme pokope a  občas je veľmi ťažké naplno makať. Kto neučil na základke, tak nepochopí. Je to práca rôznorodá, nikdy nevieš čo ťa čaká. Aj dobrá trieda ti pokazí hodinu, stačí len napríklad, ak predtým alebo potom píšu ťažkú polročnú prácu zo soliny alebo matiky (prípadne z iného predmetu, z ktorého majú hrôzu). 

Nesťažujem sa ani neplačem, ale možno len trošku rýpem do tých, ktorí by všetkým učiteľom najradšej dali po papuli, otierajúc si o nich buď komplexy menejcennosti alebo naopak pocity nadradenosti a povýšenectva. A po papuli som dostal aj ja, od známej, že nič nerobím... Nuž, priznám sa, že ten pocit som mal aj ja. Bolo to veľmi frustrujúce, keď mi vo vyhradenom čase mohli deti volať na online hodine a oni to jednoducho nechceli a rodičia zrejme tiež nie...bolo to totiž dobrovoľné!

A tak som hneď v prvý týždeň pochopil, že najlepšou cestou bude, okrem ponuky online hodín, posielania materiálov, poznámok, úloh, cvičení a ich riešení, vyrábať jednoduché videá. Človek  sa inicioval a neverili by ste, čo všetko sa doma dá vytvoriť. Môžeš mať tabulu, tabuľky, môže to byť často vtipné, ale aj poučné. Vytvoriť vide netrvá dlho, ale pripraviť sa naň a potom ho spracovať, tak to už nejaký ten čas zaberie. Najlepšie bolo, ak som na konci poriadne zabreptal (jeden by si myslel, že doma pijem) alebo keď som pri manipulovaní zhodil telefón, ktorým som to natáčal. A ani som sa nenazdal a už  bol obed...ale bol som spokojný, že deti majú to, čo im patrí. A niektorí to ocenili a posielali pozdravy typu: 

  • ďakujem za super video
  • pochopil som to hneď, lebo ma nikto nevyrušoval
  • konečne dobrá anglina bez tých, čo stále vyrušujú
  • nepochopil som to dobre, môžem si dohodnúť online hodinu?

Prišiel oznam, že školy sa ešte neotvoria. Našťastie niektorí žiaci si, či už po mojich podnetoch, dokopaním od rodičov alebo z vlastnej iniciatívy, začali aktívne dohadovať online hodiny. Najväčším prekvapením boli tí najtichší, ktorí zrazu zahodili strach a odvážili sa komunikovať. A práve tí boli najsmutnejší, keď sa dozvedeli, že sa musia vrátiť do školy. Zase sa budú hanbiť alebo nie? Nechám sa úprimne prekvapiť, či sa trošku nalomili a budú hladní po aktivite. 

Opäť sme sa, síce len nakrátko, ocitli v škole a človek razom uvidel, aké dôležité miesto zastáva v živote človeka socializácia. Škola možno nie je super, ale kámoši hej. A dokonca aj tí učitelia nám tak trošku chýbali. Povedali sme si pár slov, zhodnotili prácu. Lenivci však do školy neprišli, vina je na strane rodičov.

Mnohí žiaci si však uvedomili jedno - že mohli makať aj viac...A tak mi sľúbili, že ak by sa podobná situácia zopakovala, budú snaživejší.

Korona kríza odhalila množstvo neduhov školského systému na Slovenku. Na jednu stranu sa kritizuje skutočnosť, že deti sa učia zbytočné veci a memorujú nepoužiteľné fakty...
...ale možno hovorím len za cudzí jazyk alebo len za seba - ak sa pre žiakov vytvorila tá najlukratívnejšia možnosť vzdelávania a tou je INDIVIDUÁLNA HODINA S UČITEĽOM, neboli schopní prihlásiť sa.

Koho je to vina?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Česko má nový rekord, Trnava bude od pondelka červená

Na Slovensku sa už celkovo nakazilo viac ako šesťtisíc ľudí.


Už ste čítali?