Upratovačka z kúpaliska - je tu hlavne kvôli tebe!

Autor: Marek Strapko | 13.7.2020 o 8:53 | Karma článku: 9,93 | Prečítané:  3111x

Kto by nemal rád čisté toalety, sprchy, podlahy, osami nepreplnené odpadkové koše alebo nelepkavé stoly bufetov bez omrviniek a iných zvyškov jedla? Za tým všetkým sa skrýva množstvo nenápadnej a tak často nedocenenej práce...

Pred pár mesiacmi sme len tipovali, či sa tento rok okúpeme na kúpaliskách. Pre istotu sme si kúpili skladacie plážové ležadlá; Váh to istí. Kedže vodu milujem a trávim v nej celoročne množstvo času, leto bez vody si viem len veľmi ťažko predstaviť. Aj preto mi urobilo, rovnako ako mnoho iným, radosť, keď kúpaliská (aj keď trošku v prísnejšom režime) otvorili svoje brány. Síce je leto veľmi zubaté (dnes ma klepalo pri 9 stupňoch), je to lepšie ako nič. Snáď sa ešte teploty vyšplhajú... Ale naspäť k téme.

Okrem návštevníkov kúpalísk sa zaradovali aj tí, ktorí si prácou na kúpalisku môžu privyrobiť - množstvo mladých brigádnikov - študentov, ale aj ľudí v dôchodcovskom veku, prípadne tí, pre ktorých je možnosť extra práce cez leto vítaným benefitom. Pre hladkú prevádzku kúpaliskového režimu je potrebné množstvo ľudí. Tí pri okienku musia byť pohotoví a zbytočne nezdržovať. Netrpezliví čakajúci v rade na lístky im to vždy vedia nepríjemne vyčítať - často aj verbálne. V bufete je to zase často boj o život - nenásytné osy lietajú kade-tade a popritom sa musíš nezblázniť. Tí, ktorí pripravujú jedlo zase dostávajú extra dávku tepelného žiarenia; spotia sa už len pri vypočutí objednávky: "zemiakové placky, pečené kura, vysmážaný syr..." Dievčatá to tiež nemajú jednoduché, najmä ak si niektorí z chlapov zamenia kúpalisko s krčmou a od rána točia "čapák za čapákom"... a potom tie rečí...des!
O niečo lepšie sú na tom plavčíci - pokiaľ teda kúpalisko nenavštívi autobus detí z tábora. Aspoň si menia pozície a na chvíľku sa môžu bezstarostne opaľovať na menej náročnom úseku. Samozrejme, že ich zodpovednosť je veľká. Kedysi ma ktosi chcel tlačiť na plavčíka, ale priznám sa, že pískať po deckách sa mi po celom školskom roku vôbec nechce...

A keď som tak premýšľal o všetkých pracujúcich na kúpalisku, našiel som aj jednu pozíciu, ktorá to podľa mňa úplne najťažšie. Málokedy ju niekto pozdraví, málokedy sa jej niekto prihovorí. Naopak - často je nám na obtiaž a máme nervy, že musíme ešte držať mechúr a ona sa tam motá pri našom cieli a furt čistí tie podlahy. Viem, prírode nerozkážeš a niekedy je aj sekunda navyše nekonečným časom, ale čo tak nenechávať si to na poslednú chvíľu alebo piť menej piva, sladených nápojov alebo kávy?
A potom ideš odhodiť odpad do koša a ten je úplne plný a lieta tam samá osa. A tá nepriateľská osoba sa kdesi fláka. Možno práve čistí osr**ý záchod alebo podlahu po niekom, kto má problém trafiť z dvadsiatich centimetrov. Možno práve mení sáčok v inom odpadkovom koši a bojuje s doterným hmyzom. Namaká sa naozaj... Schválne som to sledoval, ako rýchlo sa zaplnil jeden z odpadkových košov a ako rýchlo sa podlaha toalety zmenila na mláčky - človek nevie, po čom to vlastne kráča.
A do toho ešte korona a dezinfekcia omnoho častejšie. Niekto sa z toho smeje, ale tá pani sa naozaj narobí. Aj ja som ju stretol pri toalete. Z dvadsiatich ľudí ju pozdravili maximálne dvaja, jeden chlapík ju takmer zhodil. 

A pracuje aj nad mieru svojich povinností! Začal fúkať vietor. Našťastie bol južný a teplý, ale veľmi silný. Predpoveď počasia mám v malíčku, dokonca som ani nebral badmintonové rakety, ale štipce som samozrejme zabudol.
Prevesené uteráky sa zmenili na rogalá. Pani upratovačka však bola ochotná, doniesla mi improvizáciu štipca. Bol som vďačný a rovnako vďační boli aj ostatní ľudia. Naše uteráky im už nelietali do desiaty. O malú chvíľu upratovačka uteká znova a nesie nám ďalšie improvizácie štipcov...nemusela, ale predsa jej to nedalo. 
Je človekom - človekom s veľkým "Ć". 

Niekto by povedal, že banalita? Služba od niekoho, ktorého práca je tak často nedocenená. Skúste si predstaviť len jeden jediný deň na kúpalisku bez upratovačky. A nielen tam, skúste si predstaviť život bez upratovačiek (alebo upratovačov samozrejme). 
Nezaslúžia si predsa len náš obdiv a štipku úcty? Nie, nemusíme im nosiť kvety! Možno stačí len malý úsmev, pozdrav alebo jednoduché ďakujem...

S úctou venované pani upratovačke z kúpaliska v Nemšovej, rovnako ako aj všetkým jej kolegyniam a kolegom, nech pracujú kdekoľvek!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hráči sa nakazili. Koronavírus zrušil prvé dedinské zápasy

V Trenčianskom kraji odložili dve víkendové stretnutia.


Už ste čítali?