reklama

Pitbull zo základky

Deväťdesiate roky boli v našom meste kruté. Vybuchovali autá, lietali nohy, horeli diskotéky. A teror neobchádzal ani školy... Deň, kedy tento žiak nadobro opustil základku bol hodný osláv.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Aspoň tak nejak s úsmevom konštatoval samotný rebel. Bol o niečo starší a už len jeho meno vzbudzovalo hrôzu. Bitky, krádeže, cigarety a iné veci, súboje s učiteľmi. Medzitým možno aj dáka tá polepšovňa, to už fakt neviem. 
Čo však viem s istotou je, že sme v mojej partii boli nesmierne radi, že jeho chápadlá na nás akosi nesiahali. Možno sme neboli stredobodom jeho záujmu, možno nás nebral ako konkurenciu alebo to bolo jednoducho tým, že sme sa nikdy šikanovať nedali (hodiny karate boli pre nás ochranou). Neviem a neľutujem.
Vždy ma však fascinovalo, aký populárny dokáže byť šikanér, a to najmä medzi dievčatami. často sme ho vídali sedieť na lavičkách pred školou. V zobáku cigareta, z úst nespočet oplzlých slov, pipka na každom kolene a ďalšie v jeho okolí. Uchvátené a zahladené do jeho blyštiacich sa očí a do širších pier, z ktorých vychádzal dym a hlúpe reči. Raz si ma čosi zavolal a chcel si robiť srandu a potom to nejak nechal. A ja som si vtedy povedal, že tak škaredo nikdy nebudem hovoriť. Nuž, spomenul som si na to v puberte, keď som hrešil ako pohan...
Neviem ani, či dokončil devinu alebo sedmičku. Bol však dosť starý na to, aby musel zo školy odísť a odvtedy som ho tu v meste moc nevídal. Bol vôbec na strednej alebo bol vo väzení? Otáznikov je veľa a pravdupovediac, nepátral som žiadne informácie a ani to určite neplánujem. Jeho meno je však dozaista zapísané do čiernej kroniky školy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A prečo vôbec o tom píšem? Má vôbec nejaký zmysel vypisovať o jednom šikanérovi a, slušne povedané, nezbedníkovi?

Stretol som ho na potulkách prírodou. Bola zima a mne to proste nedalo. Bol tam s deťmi a bola dosť zima. Decká valili na sánkach a mne to fakt fakt nedalo. Dobehol som za ním a pozdravil som ho krstným menom. Bol prekvapený, osobne ma isto nepozná. Výzor mu však čosi hovoril. Sú to už roky a mne sa jednoducho zapáčilo, ako tam stál a dozeral na deti. Super otec a deti boli vďačné. Kecali sme dlho, pýtal som na jeho menovcov, že či sú to jeho rodina a on sa pýtal mňa, že čo porábam a tak. Bola fakt zima, vytiahol ploskačku a dali sme si trošku na zahriatie. Potriasli sme si rukami a ja som šiel ďalej... A on ďalej dozeral na zabávajúce sa deti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A mne v hlave kolovala otázka (možno je to prekliatie, že sa často zamýšľam). Je skutočne dobrý otec a manžel? Má poriadnu robotu, neživí sa niečím nekalým? Nie je nakoniec lepším človekom ako ja alebo mnoho iných mojich kamarátov?
Neodpisujeme často mladých - či už my - učitelia alebo rodičia, susedia... Nesúdime často?

Nech je už pravda kdekoľvek. Ten zloduch zo základky sa možno zmenil, rovnako, ako sa môže zmeniť každý. Možno je to na staré kolená ťažšie, ale určite si nikto nezaslúži doživotnú nálepku - alebo?

Naozaj už neviem, minule som ho stretol v tričku pitbulla. Možno v ňom naďalej vo vnútri žije nespratník... Ale kto som ja, aby som súdil?

Marek Strapko

Marek Strapko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  475
  •  | 
  • Páči sa:  1 988x

Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík:  Domáca politikaSpoločnosťZ môjho životaZahraničná politikaŠkolaOsobnosti, zaujímavostiŠportHudbaNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu