A že deti sú zlé?!

Autor: Marek Strapko | 15.9.2020 o 13:17 | Karma článku: 5,59 | Prečítané:  1017x

Sobota - 9 hodín ráno. Väčšina pubertiakov ešte ponorená v ríši snov alebo v lenivom prehadzovaní sa. Nájdu sa však aj takí, ktorí sladké ničnerobenie obetujú pre iných. 

Samozrejme nechcem ani zďaleka zovšeobecňovať a hádzať všetkých mladých do jedného vreca. Veď koľkí musia ráno cez víkendy vstávať na tréningy, zápasy alebo kvôli pomoci v dome a na záhrade, na poli. Moja malá neterka mávala tréningy o 7 a druhý synovec - hokejista, tak ten to má drsné takmer celý rok a takmer každý víkend. Koniec-koncov, aj ja som ako pubertiak skoro ráno vstával na futbalové zápasy mestskej ligy (mnohokrát som ani dlho nenaspal...ale o tom "pssst"). 

Naše mesto organizovalo akciu "Hurá na sídlisko". Jeden poslanec ma oslovil, že či by som prišiel trošku pomôcť a prípadne zavolal zopár chlapcov zo školy. Žmurkol som a prisľúbil účasť, ale pravdupovediac - mladým som moc neveril. Skupinka "super žiakov-kamošov", s ktorými som brigádoval často je už dávno na strednej a majú mnoho mnoho iných záujmov a akosi som nedokázal identifikovať vhodných kandidátov, ktorí by prišli len tak niečo urobiť - zadarmo a tak skoro v sobotu. 
V piatok som to však predsa len skúsil a zbehol do jednej ôsmackej triedy. Všetci rúška na pol žrdi a v ústach desiaty...dovolil som si vyrušiť ich otázkou: "Čaute decká, neprišli by ste zajtra trošku pomaľovať lavičky pri pódiu?"
Na moje prekvapenie sa chytili traja alebo štyria a z toho dvaja aktívni športovci, pre ktorých je sobota asi jediným voľným dňom. 

V sobotu ráno som zrušil budík a takmer som zaspal. Nahádzal som do seba sladké raňajky, vysrkal horúcu kávu a so zlepenými očami som šiel na dohodnuté miesto. Boli tam už všetci vysedení a bolo ich dosť. Najprv som si myslel, že ešte snívam, ale skutočne to bola pravda - poltucet chlapcov a k tomu ešte aj dievčatá. A tie sa neprišli len prizerať, prišli makať. 

Potešil som sa, povedali sme si zopár pokynov, rozdelili náradie - brúsne papiere, metličky, špachtle a lopatky. Prášilo sa ostošesť a ani sme sa nenazdali a niektorí už mohli pomaličky natierať. Práca išla ako po masle; zrejme k tomu prispela aj pohodová hudbička.
A ako to s mladými býva, musela byť aj sranda - inak je robota len bolestným prežívaním. Sem-tam sme si museli povedať, že tak toto je už trošku za hranou (treba dať pozor, aby farba neskončila na vlasoch niektorého z dievčat alebo podobne). 

Zašpinené nohy a trošku aj oblečenie, ale inak dopadlo všetko bez vážnejšej ujmy. Radosť nám nepokazili ani postarší spoluobčania - mudrlanti, ale o tom možno inokedy. 

Tento článok je vďakou pre všetkých, čo priložili ruku k dielu. Sú budúcnosťou nášho mesta a našej krajiny - sme za nich veľmi vďační!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.


Už ste čítali?