*Strastiplné začiatky s Mesiacom*
Keď v marci všetko stíchlo a my sme stali doma, bola to jednoducho zmena. Všedný život nabral inú šťavu. Niektorí z toho šaleli a my niekedy tiež...ale predsa sme si našli čas na niečo, čo sme dlho zanedbávali. Bol to každodenný alebo každovečerný nordic walking. A keďže máme radi vesmír a všetko s tým spojené, vybrali sme sa na pozorovačku "červieho Mesiaca". Pre tých, ktorí nevedia, čo to je, je to proste superspln (Mesiac je blízko Zeme). Keďže to bolo ešte v marci, kedy vyliezajú zo zeme vyliezajú červíky, tak ho voláme červí.
Starostlivo som si zistil, kedy Mesiac "uzrie svetlo sveta" a svižne sme sa vybrali na vopred určené miesto. Boli sme tam v predstihu - na jednej strane sme pozorovali západ slnka a potom sa už len stmievalo a stmievalo a stmievalo... a Mesiac nikde. Začalo nám byť aj trošku zima, tak sme po nábreží važského kanála walkingovali hore dole. Stretli sme tam aj ďalšieho fanatika. Ten mal pre Mesiac pripravené prekvapko v podobe dlhého objektívu, presne zameraného na jeho prvé slávne kroky.
Po takmer hodine sme už pomaly strácali sily, bolo nám zimšie a zimšie. Tak tajne som sníval o termoske čaju a čaji s niečím...nič to.
Vtom sa pomaličky začala vynárať povestná žiara. Strážovské vrchy horeli mesačným svetlom - my sme horeli netrpezlivosťou.
Dočkali sme sa! Mesiačik postupne ukazoval svoju krásu. Od zimy sme poskakovali a dupali s palicami v ruke. Niekto by si myslel, že sme šibnuté tvory alebo prívrženci kultu mesiaca, ktorí ho tancom vítajú. Bolo to skutočné nádherné divadlo, z ktorého máme krásny zážitok (bohužiaľ len primitívne fotky, keďže som sa akosi nedokázal spojiť s fanatikom - fotografom s obrovským objektívom). Aj napriek tomu v nás ostal trpký pocit - vymrzli sme a mali sme hnev, že Mesiac si z nás dlho robil srandu.
O mesiac sme sa opäť rozhodli vítať spln, tentokrát z iného miesta. Poučený som si poriadne vypočítal čas, kedy sa Mesiac ukáže. Nakoľko sme cestovali asi dvadsať kilometrov, mali sme aj auto. Takže sme si vraveli, že ten "zákerák" môže aj meškať. My si ho v aute - v teple počkáme.
Verili by ste, že ten "prefíkanec" nás opäť dostal?
Akosi sme si neuvedomili, že hory vedia byť klamlivé a takmer sme jeho východ premeškali. Našťastie som si musel odskočiť a vtom som zbadal, že vychádza úplne inde, ako sme si mysleli...
Znova to bolo neskutočne krásne divadlo, ale v nás opäť zostal trpký pocit, že s nami Mesiac vybabral. Nahnevali sme sa.
Povedali sme si, že na tento rok východov Mesiaca stačí...
*Ako sme sa s Mesiacom nadobro zmierili*
A veru, nehnevali sme sa moc dlho. Hneď na druhý deň som šiel na balkón, trošku sa prevetrať pred spánkom. A hádajte, kto vykúkal spoza našich hôr? Najprv som si naozaj myslel, že horí, ale bol to "On". Z nepriateľa sa razom stal priateľ. Vyložili sme si nohy a pozerali jeho príchod na svet. Po dvoch rokoch sme zistili, že v istom období roka máme jeho východ priamo na dlani. Okamžite sme mu odpustili. Tentokrát čakal on na nás a nie my na neho.
* Po dlhšom čase tanec Mesiaca a Marsu - s divákmi Jupiterom a Saturnom*
Mesiace ubiehali a Mesiac ďalej obiehal a my sme ho už akosi začali ignorovať. Nenahneval sa však. Dozaista musel pochopiť, že sledovať kométu Neowise bolo omnoho vzrušujúcejšie. Čakal na nás a znova sa nám v plnej kráse pripomenul včera.
S ďalekohľadom od kamaráta sme sa rozhodli pozorovať planétu Mars a Mesiac jej práve včera urobil neskutočne krásneho sparing partnera.
Možno nemáte to šťastie, že všetko vidíte z okna, ale sem-tam sa zahľadieť na nočnú oblohu naozaj oplatí. Ešte stále môžete vidieť planétu Mars... a pri dobrej nálade možno zbadáte aj SNICKERS:-)))
