Zase ten nevidiaci (masér)

Autor: Marek Strapko | 15.11.2020 o 9:33 | Karma článku: 4,28 | Prečítané:  354x

Bol to náročnejší deň. Nie všetko sa darilo podľa mojich predstáv a ja som potreboval fyzický aj psychický odpočinok. Večer som stretol veľmi príjemného človeka...

*Sivé obdobie*

Niežeby som bol očividným pesimistom, ale viete - to depresívne počasie trvá už dosť dlho a navyše všetky tie negatívne správy... Snažím sa to brať s nadhľadom, veď politizovanie nepríjemnej epidémie je čosi strašné. Človek má razom pocit, že žije vo svete hyen, kde sa politici predbiehajú v získavaní bodov na osudoch ľudí... Ani by som sa o tom nechcel baviť, život prináša dosť osobných starostí a bojov, ale nejako sa tomu nedá stopercentne vyhnúť. 
A tak sa človek akosi chce opúšťať a hľadať to, čo nie je dokonalé, a to dokonca aj napriek tomu, že vie, že nikdy nič úplne perfektné nebude. 
Možno zase chýba šport - plávanie, na ktorom som závislý a hokejbal, kde vždy lietajú z tela negatívne emócie do tiel súperov a na mantinel. 

Sťažujem sa? Nie. Bolo by to veľmi trápne, ak poznám osudy mnohých, ktorí sa nemôžu tešiť z takého množstva darov, ktoré denne dostávam. Nuž, ale ako to chodí, človek si často neváži to, čo práve má. A je toho veľa. 
A skutočný dôvod možno pramení z toho, že také veľké množstvo kolo mňa je značne pochmúrnych...

Nech bol už prameň skormútenosti hocikde, včerajšok bol naozaj ťažký.

Chcel som ísť na masáž, ale môj známy masér volal, že jeho sused má covid a keďže mu často stráži malé deti, nebudeme to riskovať: Nahlásil som sa k nevidiacemu masérovi. Spomenul som si na jedného kamaráta, tiež nevidiaceho maséra, ktorý už však pre množstvo chorôb nemôže masírovať.

*Svet je malý*

Na moje prekvapenie mi bol hneď na prvý pohľad tento pán známy. Nemýlil som sa, pretože sme sa stretli dvaja z rovnakého mesta, paradoxne v meste cudzom - tam kde pracuje. 
Ihneď sme sa popri kvalitnej masáži pustili do reči - o živote, o jeho krásnom labradore a športovej kariére. Mimochodom, viete čo je to goalball?
A reč prišla aj na ťažšie veci a dokonca aj na veci, ktoré ma trošku trápia. Jeho priateľ je tiež môj priateľ a sú tam trošku psychické problémy. Už som chcel aj zmeniť tému, ale pán masér nejako vycítil, že toto tiež treba "premasírovať". 
Debatovali sme dlho, masíroval tiež dlho a už prekročil časový limit. Rozlúčili sme sa a zrejme sme sa nestretli naposledy. 

Odchádzal som s uvoľneným chrbtom a s vedomím, že ľudskí  anjeli tu vždy pre nás existujú. 
A ja by som dnes chcel byť jedným pre vás a povedať vám - že nech sa deje v živote čokoľvek zlé, treba dať hlavu hore a nikdy sa nevzdávať.

Aj život toho nevidiaceho pána je toho jasným dôkazom!

Ďakujem pán Milan!


 



 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Otvorený list Obyčajným ľuďom (píše Samo Marec)

Vôbec ste si nevšimli, ako sa to zmenilo.


Už ste čítali?