reklama

Našli sme liek na epidémiu!

Z opatrení som taký nahnevaný...ani ruky si už nedenzifikujem!!!, povedal mi jeden známy, samozrejme bez rúška. Bohužiaľ nie je jediný, podobne iracionálne zmýšľajúci. Epidémia hlboko zasahuje aj našu myseľ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Určite som neobjavil Ameriku, veď všetko to už začalo dávno - keď sa ľudia prestali báť, že zomrú a keď Taliansko začalo byť tak strašne ďaleko. Rýchlosť internetového pripojenia, ktoré je priamo úmerné hlúposti mnohých ľudí a tak lákavé konšpiračné teórie, ktoré vracajú človeka späť o celé storočia priliali olej do ohňa. Všetko rozdúchavané politickými hyenami, ktoré tvrdia, že bojujú za slobodu a pritom takmer väčšine z nich reálne hrozí basa. Epidémia naberá na sile a spolu s ňou sa rozpína aj hnev, zúfalstvo, beznádej a strach. A hlavne to posledné spomenuté je zrejme vo veľkom príčinou, prečo niekto koná úplne nepochopiteľne. Chuligáni sa boja, že sa nebudú mať kde pobiť, sympatizanti fašizmu sa boja, že stratia svojho "duceho", niektorí sa boja, že na Vianoce nebudú moc žiť svojím konzumným životom...a potom je tu skupina mnohých, ktorí skutočne majú strach o živobytie. Logicky sa prikláňajú k tým, ktorí sa javia ako tí empatickí... Bohužiaľ, práve kvôli nim (nevyzretým alebo vypočítavým "protestantom") sa život nechce vrátiť do normálu, aspoň do únosnej miery. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dlho som premýšľal, či vôbec stačia riadky, či to stojí za to písať niečo. Tie dennodenné návaly negativity - od kolegov, diskutujúcich, susedov a aj náhodných spoluobčanov a dokonca aj z vlastnej rodiny...je to istý typ boja s veternými mlynmi. 
Avšak osudy mnohých mojich známych, ktorí aj napriek tejto ťažkej situácii vzpriamujú svoje telo a držia hlavu statočne hore, sú svedectvom toho, že "hejtovanie" je len cestá ľahká. Dovolím si povedať, že k tomu pozlátku, ktoré v sebe ukrýva poriadnu dávku hniloby sa uchýlila aj pani prezidentka. Hejtovať je proste v móde - a nič na tom nemení ani fakt, že v sebe skrýva kus pravdy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Čo je však pravda?", mohlo by zaznieť známe pilátovské. 

Existuje naozaj epidémia, je to sprisahanie proti svetovému poriadku, idú nás všetkých očipovať a ovládať, chcú zničiť ekonomiku, začala to USA alebo Čína, vytvorili vírus alebo prišiel prirodzene alebo unikol z laboratória? Alebo sa už tí ľudia zo všetkého naozaj zbláznili?
Raz predsa povedia, že epidémia neexistuje a hneď na to dodajú, že vírus vypustili, aby nás ovládali:-)) Myslím, že konšpiráciám toľko stačí. 

Asi by nikto nenamietal, že v rámci prúdov názorov (normálnych aj hlúpych) sa dokážeme zhodnúť len na jednom slove - chaos. 

A tento chaos sa dotýka reálneho života, každého z nás, priamo alebo nepriamo. Za obdobie epidémie som len vo svojom vlastnom okolí nazbieral poriadnu dávku protichodných a dokonca paradoxných postojov a konaní, ktoré patria buď do psychiatrickej ambulancie alebo prinajmenšom do sebamotivačnej terapie...nepomohlo nič.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak dni plynú, čísla nakazených stúpajú. Postoje ľudí sa zhoršujú priamo úmerne s tým. Nepomáha naozaj nič. Ak v rodine niektorých popieračov niekto ochorie, vyľakajú sa. Teploty však pominú a už je to zase len chrípočka. Nepomôže ani to, keď im poviem o otcovi mojej známej, ktorý na covid zomrel, takisto ani príklad druhej kamarátky, ktorá nemohla kvôli covidu v domové dôchodcov navštíviť svojho umierajúceho otca, nepomôže ani smrť ďalšej príbuznej kamaráta, ktorá sa po operácii nakazila v nemocnici.
Keď bol v našom meste jeden prípad, všetci dodržiavali pravidlá hygieny. Keď ich máme nakazených takmer v každej rodine, na pravidlá kašľú. 
Smejú sa mi z rúška, ževraj som ustráchaný. Keď som však bol v kontakte s osobou s podozrením na vírus, tri dni sa ku mne nechceli priblížiť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sú to rany. A verím, že nie som sám, čo to prežíva. Našťastie mám množstvo rozumných kamarátov a členov rodiny, s ktorými športujeme, voláme si a povzbudzujeme sa, dodržiavame pravidlá a radi sa snažíme nájsť pozitíva v tomto pochmúrnom svete, kde sa politika zmiešala so storočnou epidémiou.

A títo dobrí ľudia, z rodiny a kamarátov mi pomohli nájsť cestu. Epidémia totiž raz skončí, ale s ľuďmi budeme žiť naďalej (aspoň pevne verím). 

Našli sme liek na epidémiu. Tým liekom je dobrota, trpezlivosť. Stojí to množstvo síl a niekedy aj zvýšenej opatrnosti. 
Tým liekom je "pomocná ruka", vľúdne slová, schopnosť vypustiť blbú poznámku a vedieť zmeniť tému...
Tým liekom je všemocný úsmev a všimli ste si už, aký krásny vie byť úprimne vyčarovaný spoza rúška?
Očká človeka s rúškom vám ho krásne vyznačia...ten pohľad je na nezaplatenie!!!

Chcete aj vy krajší deň - váš sused, kolega, spolucestujúci po tom určite túži tiež. Dnes je predsa dnes a dnes je vzácny deň! Nezabúdajte si to vážiť!

Marek Strapko

Marek Strapko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  477
  •  | 
  • Páči sa:  2 032x

Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík:  Domáca politikaSpoločnosťZ môjho životaZahraničná politikaŠkolaOsobnosti, zaujímavostiŠportHudbaNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu