Nečakaný vianočný hosť

Autor: Marek Strapko | 24.12.2020 o 9:13 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  898x

Zazvonil v čase, keď sa bytom premiešavali vône kapustnice, čerstvých posúchov a vysmážanej ryby. Stal sa našim hosťom...netradičné Vianoce. 

Tento príbeh si pamätám len letmo. Bol som ešte dosť malý na to, aby mi pri vianočnom stole vadila prítomnosť úplne cudzieho človeka. Nebol až taký cudzí. Poznal ho z práce môj otec. Bol to pre neho ťažký deň - žena ho na Štedrý deň vyhodila z domu. Žeby roky neliečené manželské problémy,  problémy s alkoholom alebo len veľké nedorozumenie a amok? Dodnes nevieme skutočný dôvod a dokonca ani pokračovanie osudu tohto pána, ktorý nám "vyzdobil a oživil" všedné tradície. 
Možno aj vo vašej rodine totiž prestierate o jedno miesto pri stole navyše. Má to symbolizovať znak štedrosti a ochoty podeliť sa - či už s dobrami materiálnymi alebo aj svojím vzácnym časom a energiou. Musím priznať, že moji starší súrodenci túto nečakanú situácii znášali s jemnou zatrpknutosťou. Veď si to len predstavte - cudzinec pri vianočnom stole. Ale ako som už spomenul, všedná tradícia miesta navyše mohla ožiť. Vždy na túto príhodu spomíname, aj keď už nevečeriavame spolu, ale každý vo svojich rodinách. A myslím, že pretrváva aj táto tradícia.

Táto nádherná vianočná príhoda nám navždy pripomína, že tradície sú tu pre nejaký dôvod. Tradícia by nebola ničím, keby si nezakladala na skutočnom živote, ktorý často nie je taký štedrý, ligotavý, voňavý a pohodový. Tradície a zvyky sú krásne, ale takmer vždy vychádzajú z historickej skúsenosti našich predkov a takmer vždy zosobňujú to najdôležitejšie - aby sme aktívne žili realitu nášho života. 

A myslím, že oveľa dôležitejšie je uvedomiť si to teraz, obzvlášť v tejto netradičnej  situácii - storočnej epidémie. Je to realita, ktorú nám možno stlmí internet, možno nádej do budúcnosti.

Veď nezabúdajme. Dnes je deň nádeje. Platí to najmä pre kresťanov, ktorí sa môžu zastaviť a uvedomiť si, že dennodenne sa v ich srdciach môže narodiť Ten, ktorý má moc meniť ľudské srdcia a životy.

Ale rovnako aj pre neveriacich, aj pre nich je malý Ježiško istým symbolom radosti a nádeje. Veď byť ako dieťa, vedieť sa tešiť z malých darov, byť tak trošku naivný a usmiať sa. 

Byť ako dieťa znamená vedieť prijať život taký, aký je...viem to sám zo svojej skúsenosti a z príbehu nezvyčajných Vianoc v našej rodine. Bol som vtedy malý a nič mi nevadilo. 

Všetkým čitateľom / nečitateľom  
optimistom / pesimistom
pokojným / nahnevaným
štedrým / sebcom
všetkým ľuďom želám zo srdca požehnané Vianoce a mať vôľu objaviť v sebe kúsok dieťaťa!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Otvorený list Obyčajným ľuďom (píše Samo Marec)

Vôbec ste si nevšimli, ako sa to zmenilo.


Už ste čítali?