Tak tomuto sa hovorí "vďačnosť"

Autor: Marek Strapko | 17.4.2021 o 14:46 | (upravené 17.4.2021 o 20:58) Karma článku: 4,13 | Prečítané:  864x

Dozaista to poznáte mnohí: chcete pomôcť, prejavíte záujem a starostlivosť... No a odmenou je to, že ten druhý sa na vás prinajlepšom zvysoka vys...e a možno vás aj ošpiní. Daň za dobrotu býva vysoká.

Bolo ráno a šiel som do kuchyne. Musel som niečo vyhodiť do koša a tak som to zamieril k balkónu. Vtom som ho zbadal. Bol pútavý a pôsobil chutným dojmom - málokedy sa nechá toľko obdivovať. Usmial som sa a zabúchal na okno. Fešák nereagoval, tak som otvoril balkónové dvere a postrašil ho. Nič!
Začalo mi ho byť ľúto, aj keď nie je človekom. Zobral som medzi prsty kúsok chleba a roztrúsil ho. Opatrne som odrobinky hodil vedľa neho, aby som ho predsa nevystrašil. (Ach, koľko nežnosti od chlapa, ktorý celý týždeň dusí nervy na uzde a najradšej by si to s niekým rozdal - najlepšie na mantinely hokejbalového ihriska....)
Nepomohlo. Mohol som ho trafiť aj presne do oka. Zmohol sa len na jemný pohyb zobákom. Ihneď som si pomyslel, že s ním niečo nie je v poriadku. "Mám volať ornitológov alebo ochranu prírody? Narazil snáď do okna a je otrasený? Alebo ho zbil sok?", dumal som nad dôvodmi jeho nehybnej pózy. Skutočne vyzeral ako socha. Nedalo mi to, ale nakoniec som sa rozhodol počkať. Možno len drieme po prehýrenej noci a neskôr odletí. A ak ho náhodou vykotí, poslúži mi lopatka a vrecko... Je to predsa len príroda.

O dve hodinky som si na neho spomenul. Predstavoval som si, ako ho jemne nakladám do smetného vreca a organizujem pohreb, keď vtom... Nebol tam!!!
Zostali po ňom len nedotknuté odrobinky z chleba a jedno krásne bielo-šedé vtáčie hovno.

"Tak, to sme sa dopracovali!", zavzdychol som. "Toto si mi nechal za moju prejavenú starostlivosť?!", smutne som konštatoval. Usmial som sa, nechal to tak. Si predsa len vták a som rád, že žiješ a lietaš.

Nuž a tak to v živote chodí. Podobných nevďačníkov - s dvoma nohami, ale bez krídel, stretám v živote veľmi často. Možno som ním niekedy aj ja. A tiež sa nad nimi rád pousmejem. Možno mi zase niekto povie, že som mäkkýš, ale ja za to jednoducho nemôžem. 
Každým dobrým skutkom, aj snahou o konanie dobra, je tento svet krajší! Nikto a nič ma nepresvedčí o opaku!
 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?